Vo všeobecnosti nárok na invalidný dôchodok vzniká vtedy, ak osoba (poistenec Sociálnej poisťovne)

• je invalidná,
• získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a
• ku dňu vzniku invalidity nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Za osobitne stanovených podmienok môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok (tzv. invalidný dôchodok z mladosti) aj fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, alebo v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Za osobitných podmienok môže tiež vzniknúť nárok na invalidný dôchodok aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, ktorý nedovŕšil 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa zákona o sociálnom poistení je osoba invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Mieru invalidity posudzuje posudkový lekár. Lekár posudzuje, či ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a tiež pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje podľa:

• lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
• komplexných vyšetrení a ich záverov. 

Prihliada sa pritom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti závisí od druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach je  uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Pri chorobách krvi a krvotvorných orgánov, kam patrí aj hemofília sa určuje miera poklesu zárobkovej činnosti podľa závažnosti hematologických zmien, podľa porúch orgánových funkcií, pôsobenia na iné orgány a podľa vplyvu na celkový stav organizmu.

Percentuálna miera poklesu pri týchto ochoreniach je stanovená v kapitole II – Choroby krvi a krvotvorných orgánov, bod 11 Vrodené a získané krvácavé stavy s hematologickou etiológiou prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Žiadosť sa vybavuje na pobočke Sociálnej poisťovne, a to podľa miesta trvalého pobytu. Ak sa zdržiavate mimo svojho trvalého pobytu, v tom prípade žiadosť spíše pobočka podľa miesta prechodného pobytu.

Áno. V prípade, že poberáte invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok ste považovaný za uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím.

Invaliditu a percentuálnu mieru poklesu Vašej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zamestnávateľovi preukazujete rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia. 

Vo vzťahu k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím vyplývajú zamestnávateľovi zo zákona určité povinnosti a pre niektorých zamestnávateľov zo zákona vyplýva dokonca aj povinnosť takého osoby zamestnávať. 

Pre účely zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ vytvoriť chránené pracovisko, chránenú dielňu alebo požiadať o príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a tiež príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Tiež môže zamestnávateľ žiadať o príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri výkone zamestnania a osobných potrieb počas zamestnania (zákon o službách v zamestnanosti).

Samotné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku nespôsobuje zánik pracovného pomeru. Preto aj človek, ktorý bol uznaný za invalidného, môže ďalej pracovať. Konkrétne možnosti pokračovania v práci však budú závisieť od zdravotnej spôsobilosti zastávať doterajšiu prácu. Zamestnanec, ktorý zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku sa na účely Zákonníka práce považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Pri priznanom invalidnom dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% a menej ako 70% platíte ako zamestnanec bežné odvody. Na zdravotné poistenie však ako zamestnanec zaplatíte iba 2% z vymeriavacieho základu na rozdiel od bežných 4%.

Ak ste invalidný dôchodca pracujúci na trvalý pracovný pomer s poklesom schopnosti práce o viac ako o 70 % zaplatíte poistné na zdravotné poistenie o polovicu menej a taktiež neplatíte ani poistenie v nezamestnanosti, t. j. zaplatíte o 3,4 % menej ako bežný pracovník.

Ako zamestnanec so zdravotným postihnutím ste istým spôsobom chránený aj pred výpoveďou. Zamestnávateľ Vám môže dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom Národného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa však pri niektorých situáciách nevyžaduje:

• ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok,
• ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,
• ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer,
• pre vážne porušenie pracovnej disciplíny.

V konkrétnom prípade sa pre posúdenie dostupných možností odporúčame poradiť s právnikom.

Nemocenská dávka sa poskytuje vtedy, ak bola osoba pre chorobu či úraz uznaná dočasne práceneschopnou na výkon zárobkovej činnosti alebo v prípade, ak jej bolo nariadené karanténne opatrenie.

A teda, ak ste pacient trpiaci hemofíliou, môžete byť z tohto dôvodu uznaný za  práceneschopného.

Aby ste mali nárok na nemocenskú dávku, podmienkou je, že vaša práceneschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia. Inými slovami, pred stanovením diagnózy, ktorá je dôvodom Vašej práceneschopnosti ste boli nemocensky poistený (t.j. zamestnaný, podnikali ste alebo si platili poistné dobrovoľne).

Ako žiadať o nemocenskú dávku a tiež aká je výška dávky a aké podmienky musia byť splnené je možné nájsť na stránke Sociálnej poisťovne.

Podľa Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. O takéto preradenie môže požiadať aj zamestnanec. Praktické možnosti riešenia vzniknutej situácie už potom budú závisieť od konkrétnych okolností prípadu. Odporúčame poradiť sa s právnikom.