Hoci je očkovanie detí najznámejším a najviac diskutovaným typom očkovania, nie je jediným, ktoré sa v Slovenskej republike realizuje. V súčasnosti je očkovanie upravené samostatnou vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky  Podľa tejto vyhlášky pri očkovaní rozlišujeme povinné a odporúčané očkovanie detí a dospelých. Ďalším rozlišovacím kritériom je, komu a v akých prípadoch je povinné či odporúčané očkovanie určené.

Rozlišujeme :

1. Povinné očkovanie podľa veku.

Ide v prvom rade o povinné očkovanie detí proti nebezpečným nákazám ako sú záškrt, tetanus, čierny kašeľ, prenosná detská obrna, vírusový zápal pečene typu B, invazívne hemofilové nákazy a pneumokokové invazívne ochorenia. 

Povinné preočkovanie sa však týka aj dospelých, proti záškrtu a tetanu každých 15 rokov. Takéto očkovanie je spravidla plne hradené z verejného zdravotného poistenia. 

2. Povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz. 

V tomto prípade sa majú na mysli osoby, u ktorých existuje zvýšené riziko nákazy napríklad z dôvodu ich zdravotného stavu, z dôvodu prostredia, v ktorom žijú, alebo ide osoby po úraze, po pohryznutí zvieraťom, po priamom kontakte s osobou chorou a mnohé ďalšie. V ktorých prípadoch je očkovanie povinné a kedy je očkovanie odporúčané lekárom a tiež, ktorých nebezpečných nákaz sa týka, je  presne stanovené vyššie spomínanou vyhláškou.  V týchto prípadoch ide o očkovanie proti tuberkulóze, hepatitíde typu A,B, tetanu, besnote, chrípke, pneumokokom, meningokokom.

3. Povinné a odporúčané očkovanie osôb z dôvodu výkonu ich profesie, pri ktorej sú tieto osoby vystavené zvýšenému nebezpečenstvu niektorých nákaz. Majú sa na mysli najmä niektoré zdravotnícke a veterinárne profesie, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, zamestnanci virologických laboratórií, ktorí prichádzajú do kontaktu s niektorými typmi vírusov a mnohé ďalšie profesie taktiež výslovne uvedené vo vyhláške. Vyhláškou je tiež presne stanovené aj to, v ktorých prípadoch a u ktorých profesií je očkovanie povinné a kedy je odporúčané lekárom. V týchto prípadoch sa očkuje najmä proti tuberkulóze, hepatitíde typu A,B, besnote, chrípke, kliešťovej encefalitíde.

Samostatným typom očkovania je cestovateľské očkovanie a očkovanie na vlastnú žiadosť. 

Pri cestovateľskom očkovaní sa majú na mysli jednak osoby cestujúce do cudziny a to  v súlade s medzinárodnými dohovormi a v závislosti od aktuálnej epidemiologickej situácie. Aktuálne informácie o tom, do ktorých krajín sa vyžaduje alebo odporúča očkovanie proti konkrétnej nákaze je zverejnené na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR.

Niektoré typy očkovania sú povinné, niektoré sú odporúčané a to aj pre deti aj pre dospelých. Ktorý typ očkovania je povinný, pre koho a proti ktorým nákazám je stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Podrobnejšie informácie o jednotlivých typoch očkovania sú uvedené v odpovedi na prechádzajúcu otázku. 

Očkovanie v Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva SR v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Povinné očkovanie detí a preočkovanie dospelých sa riadi Očkovacím kalendárom pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých, ktorý je každoročne vydávaný Úradom verejného zdravotníctva SR. 

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy je pri prijímaní dieťaťa do škôlky zákonný zástupca povinný okrem iných náležitostí predložiť aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktorého súčasťou je aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Výnimku tvorí iba situácia, ak ide o dieťa, ktoré má trvalú kontraindikáciu očkovania (viď odpoveď na otázku č. 4) alebo prekonalo ochorenie, pred ktorým má toto očkovanie chrániť alebo má laboratórny dôkaz o pozitivite protilátok. 

Zo súčasnej právnej úpravy však nevyplýva, že dieťa, ktoré očkované nie je, nemôže do kolektívu nastúpiť. A teda v prípade, že ošetrujúci lekár vydá potvrdenie, že takéto dieťa je spôsobilé byť v kolektívne, škôlka by pravdepodobne nebola oprávnená dieťa neprijať. Škôlka by však mohla argumentovať tým, že naplnila stav deťmi, ktoré očkované sú. 

Komplikovanejšia situácia nastáva v prípade, že dieťa dovŕšilo požadovaný vek 5 rokov, kedy začína plniť povinnú predškolskú dochádzku. Súčasná právna úprava je teda v tomto prípade nejednoznačná, nakoľko síce priamo neupravuje, že neočkované dieťa nemôže do kolektívu nastúpiť, ale v princípe sa dostáva do kolízie plnenie povinnej školskej dochádzky s ochranou verejného zdravia. A teda v prípade, ak by dieťa, ktoré nie je očkované škôlka neprijala a rodič by sa obrátil na súd, súd by pravdepodobne rozhodoval v širších súvislostiach individuálnych práv dieťaťa (napríklad práva na vzdelanie) na jednej strane a ochrany práv (ochrana života a zdravia) ostatných detí, napríklad aj tých, ktoré z dôvodov zdravotných kontraindikácií nemohli byť očkované.

Určité zdravotné problémy (dočasné alebo trvalé kontraindikácie) bránia očkovaniu. O informáciu, čo sa považuje za takéto kontraindikácie požiadajte ošetrujúceho pediatra. Lekár zhodnotí zdravotný stav dieťaťa a posúdi existenciu prípadných kontraindikácií. Zároveň, ako zákonný zástupca dieťaťa máte nárok prezrieť si písomnú informáciu pre používateľa lieku, ktorý obsahuje aj vymenovanie prípadných kontraindikácií (teda zdravotných skutočností, ktoré môžu brániť bezpečnému podaniu vakcíny). Je taktiež potrebné, aby bola prípadná kontraindikácia lekárom zaznačená do zdravotnej dokumentácie dieťaťa. Určitým vodítkom býva aj to, že je dieťa vzhľadom na svoje zdravotné problémy v starostlivosti špecialistu (napríklad neurológ atď.). Aj tento špecialista by mal byť spôsobilý sa vyjadriť, či zdravotné problémy dieťaťa môžu predstavovať dôvod na nepodstúpenie očkovania. Vždy by sa malo zvažovať, nakoľko zaočkovanie oproti prípadnému riziku (vzhľadom na zdravotný problém dieťaťa) predstavuje pre dieťa väčší prínos ako riziko.

Zváženie prínosov očkovania oproti rizikám je odborná otázka a preto je potrebné sa poradiť s lekárom, ktorý sa tejto problematike rozumie.

Bližšie informácie je možné nájsť aj Odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vykonávaní očkovania u detí a dorastu s dočasnými alebo trvalými kontraindikáciami očkovania.

Platná právna úprava za kontraindikáciu očkovania považuje len zdravotné dôvody, pre ktoré dieťa nemôže byť zaočkované. Očkovanie je preventívnym nástrojom pred vážnymi (často smrteľnými, či invalidizujúcimi) ochoreniami. Z viacerých rozhodnutí (hlavne zahraničných) súdov vyplýva, že i keď náboženské presvedčenie a postoj k očkovaniu má svoje miesto v uvažovaní zákonných zástupcov, prevažuje objektívny záujem na ochrane života a zdravia dieťaťa.

Právna úprava predpokladá aj situácie, že osoba bola poškodená na zdraví závažným nežiadúcim účinkom podaného lieku, vakcíny a pod. Zákonný zástupca, ktorý sa domnieva, že jeho dieťa utrpelo ujmu na zdraví z dôvodu očkovania má právo obrátiť sa na súd v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu (najmä § 421a OZ). 

§ 420a odsek 2 Občianskeho zákonníka, má na mysli najmä situácie, ak bolo poškodenie spôsobené činnosťou, ktorá má prevádzkový charakter alebo vecou, ktorá je počas činnosti použitá (napríklad aj striekačka, liek, vakcína).

Podľa § 421a ide prípady tzv. osobitnej zodpovednosti, kde sa zodpovednosť výslovne vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych služieb a na škodu spôsobenú povahou veci použitej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (vlastnosť očkovacej látky). Zákon o liekoch stanovuje zodpovednosť nielen poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj držiteľa registrácie a výrobcu lieku (vakcíny).

Všetky nežiaduce účinky je dôležité hlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. V prípade, že nežiadúce účinky spôsobili škodu na zdraví očkovanej osoby je možné žiadať odškodnenie. So žiadosťou o odškodnenie je potrebné obrátiť sa na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je pre takéto prípady poistený. Ak sa preukáže, že osobe vznikla škoda na zdraví v dôsledku očkovacej látky, takejto osobe by mala byť vyplatená náhrada škody od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 

Vyčíslenie výšky škody na zdraví nie je jednoduché, preto je vhodnejšie obrátiť na advokáta, ktorý sa venuje zdravotníckemu právu.

Kvalite vakcín sa venuje mimoriadna pozornosť, ktorá je pre ich špecifické vlastnosti väčšia, než u iných liekov. Dohľad nad bezpečnosťou liekov (a aj vakcín) vykonáva Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). 

Kvalita každej vakcíny sa posudzuje podľa požiadaviek Európskeho liekopisu, ktorý je záväzný v celej Európskej únii. Na jeho tvorbe sa podieľajú medzinárodní experti a niekoľkokrát ročne sa aktualizuje. Liekopis obsahuje záväzné normatívy kvality liečiv a liekov, teda aj vakcín tak, aby boli bezpečné pre pacientov a iných užívateľov. Prísnejšie sú tiež podmienky uvádzania vakcín na trh.

Pred umiestnením vakcíny na slovenský trh musí ešte výrobca v predstihu predložiť na Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) výrobnú a kontrolnú dokumentáciu. Až po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok ŠÚKL schváli uvedenie príslušnej vakcíny na slovenský trh.

ŠÚKL tiež zaznamenáva a vyhodnocuje oznámenia o nežiaducich účinkoch vakcín. Každý očkujúci lekár je v súlade s platnou legislatívou povinný hlásiť nežiaduce reakcie na očkovanie. Nežiaduce účinky po očkovaní lekár hlási ŠÚKL a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Následne ŠÚKL prijíma v prípade potreby opatrenia (od doplnenia informácií o očkovacej látke, vydania upozornení pre zdravotníckych pracovníkov a pre pacientov, obmedzenia používania až po stiahnutie očkovacej látky z trhu). Nežiaduce účinky môžu hlásiť aj samotní pacienti a je to dokonca veľmi dôležité aby tak robili. Aj na základe všetkých takýchto hlásení je možné zvyšovať bezpečnosť vakcín.

Zdroje a doplňujúce informácie: 

Ako sa zabezpečuje kvalita vakcín

Hlásenie nežiadúcich účinkov všeobecne

Význam hlásenia nežiadúcich účinkov liekov

Elektronický formulár na hlásenie nežiadúcich účinkov 

Vedeli ste, že môžete sami nahlásiť vedľajšie účinky? 

Tlačivo hlásenia podozrenia na nežiaduci účinok lieku 

Termín očkovania dieťaťa určuje lekár – pediater v súlade s očkovacím kalendárom, ktorý každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. V očkovacom kalendári je presne stanovené v akom veku a proti ktorým ochoreniam je potrebné dieťa očkovať. 

Na základe toho pediater stanoví termín očkovania a písomne ( alebo ním poverená zdravotná sestra) oznámi tento termín zákonnému zástupcovi dieťaťa. Za určitých okolností môže byť toto oznámenie vykonané aj inou formou (v prípade mimoriadneho očkovania, pri ktorom je nebezpečenstvo z omeškania). 

Ak sa zákonný zástupca s dieťaťom nemôže v stanovenom termíne na očkovanie dostaviť, lekár vytýči náhradný termín očkovania. 

Ak sa zákonný zástupca s dieťaťom nedostaví na očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bol pozvaný preukázateľným spôsobom, podľa platnej právnej úpravy sa to vníma ako odmietnutie očkovania zo strany zákonného zástupcu dieťaťa. 

Lekár je túto skutočnosť povinný oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. 

V princípe takéto právo máte. V prípade niektorých očkovaní je možné vybrať si z viacerých vakcín. Pri niektorých sú si očkovacie látky veľmi podobné a prakticky rovnocenné, vtedy výber nie je dôležitý (z pohľadu zloženia vakcíny). Pri niektorých isté rozdiely existujú, napríklad čo sa týka šírky ochrany, ktorú vakcína poskytuje (počet ochorení, proti ktorým smeruje), kvality imunitnej ochrany alebo ide o kombináciu oboch uvedených možností. Preto je lepšie poradiť sa s lekárom, ktorý očkovanie vykonáva, ktorá vakcína je v prípade viacerých možností pre vás alebo dieťa najvhodnejšia.

V rámci poučenia o očkovaní zo strany lekára, ktorý očkovanie vykonáva, by ste mali získať aj informáciu o tom, aké vakcíny sú vo vzťahu k vášmu očkovaniu registrované v Slovenskej republike a proti akým ochoreniam. 

Pri výbere vakcíny je potrebné vziať do úvahy, že nie všetky registrované vakcíny sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia a v prípade, že sa po zvážení všetkých okolností rozhodnete pre vakcínu, ktorá  hradená nie je, budete musieť za vakcínu doplatiť. Informácie o doplatku najľahšie zistíte v lekárni, alebo aj priamo u vášho lekára.

Zdroj: http://www.sprievodcaockovanim.sk/caste-otazky-o-ockovani/ako-si-vybrat-z-roznych-vakcin.html

Podľa platnej právnej úpravy v prípade očkovania nemusí byť informovaný súhlas  v písomnej forme. Musí ísť však o preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vždy mu musí predchádzať poučenie o zákroku (viď odpoveď na nasledujúcu otázku), v tomto prípade o očkovaní. Pacient/zákonný zástupca má tiež právo odmietnuť udeliť informovaný súhlas alebo ho kedykoľvek odvolať.